Matt: Vytvorili sme elektronický cover vlastnej skladby

Viem, že sme už veľakrát počuli vetu: "Kapela najnovším albumom urobila hrubú čiaru za svojou doterajšou tvorbou", ale The 2nd Law je podľa mňa naozaj pre Muse úplne iné smerovanie. Znie takmer ako soundtrack pri písaní veľkolepého muzikálu.

Keď začíname robiť na novom albume, stále hľadáme nové, pre nás ešte neprebádané územia, snažíme sa nájsť niečo, čo nás samých prekvapí. Myslím si, že neostať na jednom mieste, udržiavať stále všetko okolo svieže a meniace sa je oveľa viac vzrušujúcejšie, dokážete vytvoriť niečo, čo by ste od seba samého ani nečakali.

A ako sa k týmto veciam stavia tak známa a uznávaná kapela ako ste vy?

Občas je to ako kopať v bani a hľadať zlato. Hrabete sa v niečom a snažíte sa v tom všetkom nájsť niečo, čo vás prekvapí a počas tých rokov sme sa aj my naučili ako na to. Jedným zo spôsobov ako sme to dosiahli je aj to, že pri posledných dvoch albumoch sme sa učili ako produkovať. Mali sme aj zvukára, ktorý nám pomáhal, ale čo sa týka kreatívnych rozhodnutí počas nahrávania a podobných vecí, zistili sme, že ak máme tieto veci v našich rukách, že vieme ovládať aj celkové nastavenie systému, s ktorých robíme, nástrojov na ktorých hráme. V takomto prostredí dokážeme dosiahnuť veľmi prínosné výsledky.

Keď už sme pri tých výsledkoch, ľudia boli dosť prekvapení tým, koľko je použitých dubstepových elementov, napríklad v pilotnom singli "Madness". Čo vás priviedlo k tomu použiť takéto zvuky?

V prípade "Madness" to bola pesnička, ktorá napríklad pôvodne bola len o jednoduchých klavírových akordoch s troškou gospel blues a s prímesou R&B. Postupom času sme s ňou urobili pravý opak a prehrali sme ju celú s použitím elektroniky, takže vznikol úplný protiklad k pôvodnému gospelu. Zvukovo je však celá skladba veľmi priamočiara a minimalistická.

"Pre nás to bol trocha návrat k hudbe, ktorú sme mali radi predtým, ako sme založili kapelu, keď sme boli teenageri. "

Táto priamočiarosť v "Madness" je niečo, na čo u Muse nie sme veľmi zvyknutí, nedeje sa tam veľa zmien a tak...

Myslím, že na albume je zopár takýchto vecí a "Madness" je určite jedna z tých, ktorá vyniká. Ďalšou je napríklad "Animals". Obe veci sú písané tak, aby sme neskákali z jednej nálady do druhej. Pre našu hudbu doteraz vždy platilo, že máme veľkú tendenciu neustále veci gradovať a stupňovať v rámci zvukov aj dynamiky, tak sme si povedali, že aspoň zopár vecí na albume by sa mohlo točiť len okolo jemnosti, viete?

No a protikladom k tomu potom máme oficiálny song olympiády v Londýne "Survival"...

Prirodzene pri pesničke akou je Survival nám jedna časť v nás neustále navrávala: "Nebuď jemný, nesmie to byť jemné..."(smiech), až sme z toho skoro sami zblbli, ale myslím, že z vecí ako "Madness" a "Animals", budú tie, ktoré ľudia budú najviac podceňovať. Práve kvôli tomu, že sú príliš jemné a neznejú ako my.

"Panic Station" ma naozaj prekvapila, lebo je to vlastne iba groove. A to nie je niečo, čo si automaticky spojíte s Muse.

To je pravda. Dôraz na groove je niečo, čo sa do našich vecí pomaly zakrádalo už od začiatku a je to niečo, čo sme vždy chceli veľmi vylepšiť. Tým, že sme v klasickej trojčlennej rockovej zostave – basa, gitara, bicie, môžete ľahko zapadnúť do klasických vzorcov a mám pocit, že "Panic Station" je naozaj postavená na groove basoch a bicích.

Odkiaľ prišiel ten záujem o groove?

Myslím, že to začalo niekedy, keď sme na Absolution nahrávali "Time is running out", kde bola veľmi jednoduchá basová linka a bicie, ale malo to v sebe dobrý groove. Odvtedy sme túto oblasť chceli prebádať a "Panic Station" nám to dokonale umožnila. Je veľmi groovovo založená. Je to troška taká funková sranda.

Funk a Muse tiež nie sú slová, ktoré často počujeme v jednej vete.

Pre nás to bol trocha návrat k hudbe, ktorú sme mali radi predtým, ako sme založili kapelu, keď sme boli teenageri. Hudbu ako Primus, Red Hot Chili Peppers a dokonca aj trochu INXS.

"Morgan, týpek, čo hrá s nami na klávesy, sa na tomto turné naozaj riadne zapotí."

Zvukovo je na albume veľa momentov, kedy som sa pri počúvaní zarazil a hovoril si: "Tak počkať, počkať, čo je toto? To je loop? Alebo je to gitara? Sú to klávesy?" Ako to je? Máte najprv pesničku a k nej vymýšľaš zvuky alebo nájdeš nejaký zaujímavý zvuk a povieš si: OK, tak okolo tohto obstaviame skladbu? :)

Myslím, že na našich skorších albumoch sme pristupovali k veciam oveľa jednoduchšie. Viete, ako napríklad vymyslíš skladbu na klavíri a aj sa tak nahrá. Ak by si napísal pesničky za pomoci gitary, basy a bicích, tak sa aj nahrala na gitare, base a bicích. Ale s týmto albumom sme na to išli úplne opačne. Vezmi si napríklad vec "Follow Me". Napísali sme to ako klasický rockový song pre trio akým sme aj my a vlastne sme nahrali aj takúto verziu, ktorá znela tak, ako by znel klasický Muse track, ale potom sme sa rozhodli všetko vymazať a nahradiť každú jednu stopu syntetizátormi a elektronikou, aby sme zreplikovali ten pôvodný zvuk čo najpravdivejšie ako sa len dalo.

Takže ste vlastne vytvorili elektronický cover svojej vlastnej veci???

Tak nejako, nápad bol ten, že to bude znieť veľmi elektronicky, ale s tým, že to bude znieť s takou istou dynamikou, ako keby to hralo to rockové trio. A zasa pri pesničke "Unsustainable", sme urobili presný opak. Táto vec bola skomponovaná kompletne na syntetizátoroch s veľmi hustou zdvojenou elektronickou basovou linkou a naprogramovaným rytmom bicích. Mali sme najprv toto a potom sme to urobili zas. Všetko sme vymazali a pokúsili sa to nahradiť skutočnou gitarou, basou a bicími, ale robili sme repliku takého dynamického prístupu, aký má v sebe elektronika. Dúfam, že som to vysvetlil jasne. Celkovo na tomto albume je kopec vecí, ktoré sú zvukovo urobené tak povediac hore nohami.

Je toto filozofia, ktorej sa budete pridržiavať aj pri hraní live? Veľa z nových pesničiek znie tak že, ich bude takmer nemožné odohrať naživo, pokiaľ by s vami na pódiu nemalo byť tak 70 alebo 80 ľudí...

Morgan, týpek, čo hrá s nami na klávesy, sa na tomto turné naozaj riadne zapotí. Pravdou je, že na tomto albume sme použili strašne veľa živého orchestra a živých nástrojov. Morgan bude musieť veľa vecí urobiť na keyboardoch, ale keď sa zvuk naživo poriadne vypeckuje, tak si to nikto nevšimne (smiech).

"Už sa veľa pohovorilo o tom, že na Marse by mohol byť život a objaviť to by bola úžasná vec. "

Zdá sa, že na tomto albume je oveľa menej tej vysoko poletujúcej gitary MB. Občas sa zjaví, ale vidno, že bola používaná striedmo.

Tak toto nie je prvýkrát, čo to počujem, ale smiešne na tom je to, že to vôbec nie je tak.

Naozaj?

Keďže je tam toľko vecí zvukovo urobených inak, niekomu sa naozaj môže zdať, že je tomu tak, ako si povedal. Na prvé počutie nie je jasné nakoľko aktívna je gitara na tomto albume. Viem to, pretože som ich všetky nahrával a pristupoval som k tomu takto od začiatku, lebo som mal pocit, že na poslednom albume gitara nedostala toľko priestoru.

Myslím tým to, že je tam dosť tvrdších momentov, ale stále je tam málo tých tvojich povestných sól.

Na tomto albume som nahral oveľa viac sól ako na Resistance a je tam aj veľa zaujímavých gitarových momentov. Napríklad v "Animals" je gitara úplne všade, počujete ju z každého kúta :) Celý čas hrám veľa vyhrávok .V "Madness" a v "Supremacy" sú veľké gitarové sóla. V "Survival" je najpriamočiarejšia gitara, akú som doteraz nahral. Čo sa týka gitarového sveta, na tomto albume sa deje toho veľmi veľmi veľa, ale myslím, že ten istý komentár, ktorý si povedal ty o tom, že gitár tam je málo som už počul a povedal som si: "Hm, to je zaujímavé".

Máme tam dve alebo tri pesničky, na ktorých som použil 7-strunovú gitaru, tú som nepoužil od doby, kedy sme nahrávali "Citizen Erased". Tu ju používam v "Supremacy" a v "Survival".

Keďže si človek, ktorý sa zaujíma o Mars, predpokladám, že si bol nadšený tým, čo objavila Curiosity Rover (sonda NASA).

Ale áno samozrejme, som strašne zvedavý, čo z toho vyjde. Keby napríklad našli nejaký malý mikróbik, čo by tam žil niekde na kameni, to by bolo super. Už sa veľa pohovorilo o tom, že na Marse by mohol byť život a objaviť to by bola úžasná vec. Možno nájdu aj tých našich Knights of Cydonia.

Preložila: mina
Fotografia: rollingstone.com