Matt: "Nesmieme sa báť vlastného šialenstva."

Na ich novom, v poradí šiestom albume „The 2nd Law“, znie britská skupina Muse bláznivejšie ako kedykoľvek predtým. Do dubstepu zaaranžovali orchestrálne sláčikové nástroje, k Spageti-Western nejaké dychové nástroje a k 45-člennému speváckemu zboru pridali elektro-beaty. V interview prezradí Matt Bellamy, že vôbec nie je proti bláznovstvu, ktoré sa niekedy môže zdať v rozpore s ľudstvom a tiež prezradí, kde na albume zaznie jeho syn.

Matt, vždy, keď pracujete na novom albume, znie bláznivejšie než všetko, čo ste do teraz urobili. Je práve takéto šialenstvo tajomstvom vášho hudobného úspechu?

(smeje sa) Pre nás to proste patrí k tomu, preskúmavať tie časti našich myslí, ktoré sú tak trochu šialené. Z môjho pohľadu práve odtiaľ pochádzajú tie najzaujímavejšie a najkreatívnejšie nápady. Ale len ak sa tým človek nechá úplne pohltiť namiesto toho, aby to kontroloval. Nemali by sme sa báť vlastného šialenstva. Predovšetkým ak ste muzikant.

Bol niekedy moment, keby si sa pýtal sám seba, či sa použitie orchestrálnych nástrojov bude vašim fanúšikom vôbec páčiť?

Samozrejme, bolo ich niekoľko. Je známe, že niektoré piesne môžu byť pre niektorých ľudí skrátka priveľa. Ale mne sa to spája s úprimnosťou. Keď to robím tak, ako sa mi to páči a ako to cítim, mám potom s ľuďmi na koncertoch také zvláštne spojenie, pretože ocenia práve to neobyčajné, čo sme stvorili.

"V mojich predstavách trávim veľa času vo vesmíre a v sci-fi svete. Premýšľam o budúcnosti a zaoberám sa myšlienkami, aká malá a krehká je naša planéta v tomto obrovskom svete."

Ty sám si nazval váš nový album „The 2nd Law“ ako kresťanskú gangstersko-rapovo- jazzovú vec s kúskom rebelantského dubstepu.

Áno. Tento album beriem ako koniec jednej našej dlhej kapitoly. Je to ako oslava toho, čo sme robili doteraz. Pokiaľ ide o teatrálne rockové piesne, nemôžeme spraviť viac ako sme už spravili s piesňami „Supremacy“ alebo „Survival“. Práve preto sme s piesňami ako „Madness“ alebo „Follow me“ vyskúšali zopár elektronických zvukov. A týmto smerom by sme chceli v budúcnosti pokračovať.

Veľa piesní znie skôr ako filmová hudba.

Filmová hudba má na mňa veľký vplyv. Hudbu vo filmoch Stanleyho Kubricka zbožňujem už dávno. Napríklad „2001: Vesmírna odysea“. Alebo hudbu Hansa Zimmera, ktorú napísal pre „Temného rytiera“. Moje najobľúbenejšie filmy majú vždy veľké myšlienky a vždy sa jedná o zmysel života alebo o budúcnosť našej civilizácie. Veľmi sa mi páči akcia a špeciálne efekty. A to môžte nakoniec počuť aj v našej hudbe.

Máš v hlave určitú víziu keď tvoríš piesne?

Je naozaj ťažké to akosi opísať, ale v každom prípade mám v hlave akési obrazy. V mojich predstavách trávim veľa času vo vesmíre a v sci-fi svete. Premýšľam o budúcnosti a zaoberám sa myšlienkami, aká malá a krehká je naša planéta v tomto obrovskom svete. Sme izolovaní a máme len seba a napriek tomu stále len bojujeme.

O tomto hovorí váš nový album „The 2nd Law“?

Áno, mimo iného. Názov albumu „The 2nd Law“ sa vzťahuje hlavne na vedu o energiách. V každom systéme, či už v našich telách, alebo na Zemi, ba dokonca aj na Slnku, sa tieto energie pomaly míňajú. To najzaujímavejšie na tom je, že my ľudia chceme presný opak. Chceme rásť, ďalej sa rozvíjať. O to v tých piesňach ide.

Ako to myslíš?

V podstate sa za svetovou krízou schováva rovnaký boj. Stále chceme viac, viac peňazí, viac energií. Viac, ako nám Zem môže dať. A došlo to tak ďaleko, že budeme potrebovať ďalšiu planétu. Ale my máme len túto jednu. Pokiaľ ide o ľudskú túžbu napredovať, vie byť naša myseľ veľmi agresívna. V našom albume som to celé skritizoval, ale aj oslávil. Na jednej strane sa mi nepáčia škody, čo sme sami spôsobili a na strane druhej je to úžasná sila vôle, ktorá nám pomáha prežiť. Ja sám mám tiež túto túžbu, silu a agresivitu v sebe, ako každý.

V pesničke „Supremacy“ spievaš, že je na čase našu nadradenosť zničiť.

V tej piesni ide skôr o pocit, ktorý máme, keď sa pozrieme na tých najmocnejších a najbohatších ľudí. Zdá sa to nefér a človek by rád túto nerovnováhu zmenil.

No áno, ale ani ty sám nepatríš medzi tých najchudobnejších.

Nie, určite nie. Stal som sa jedným z tých, na ktorých sa sťažujem. (smeje sa) Ale pochádzam z naozaj chudobných pomerov. Moji rodičia sa skoro rozviedli a my sme nikdy nemali nejaký domov. Zato v ďalšom živote som mal veľa šťastia. Zažiť takúto zmenu je takmer smiešne, pretože je to v rozpore s úspechom a občas sa cítim takmer previnilo.

Ty sám si sa stal nedávno otcom a oznámil si, že na tomto albume bude aj nejaká uspávanka. Splnil si to?

Nie je to uspávanka v pravom slova zmysle. Ale ten text k piesni „Follow me“ som písal, keď bola moja priateľka v ôsmom mesiaci tehotenstva. Bola na ultrazvuku, kde môžete počuť detské srdiečko. Ja som si ho nahral a tým začína táto pieseň. Text hovorí o tom, že chcem svoje dieťa chrániť a udržať ho v bezpečí.

Dosť často spievaš o apokalypsách. Nepremýšľal si niekedy nad tým, či je správne priviesť dieťa do takéhoto sveta?

Nie. Samozrejme, že žijeme v bláznivých časoch, a naša budúcnosť je nepredvídateľná. Ale myslím, že všetko, čo môžeme urobiť, je dať nášmu dieťaťu dosť sily, aby to mohol zvládnuť. Ale rád by som ostal optimista. Verím, že mladšia generácia zmení tento svet. Zrejme to bude dovtedy trošku chaotické. Revolúcie a povstania sú vždy trochu chaotické a často aj násilné. To môže trvať niekoľko rokov alebo desaťročí, ale keď bude konečne po tom, získajú ľudia úplne iný spôsob myslenia a svet sa stane lepším miestom.

Naozaj tomu veríš?

Samozrejme. Príroda a rôzne vedy nás k tomu donútia. Energie, ktoré potrebujem, od olejov až o atómovú energiu, sme stvorili my. A tieto energie sú nebezpečné a skôr nám len škodia. Raz už proste nebudeme mať na výber, len všetko zmeniť. A verím, že mladšia generácia to už pochopila.

Preklad: keba
Zdroj: musik.brash.de