Dom: "Bude to o šprinte v cieľovej rovinke"

Vo svojom článku spovedá bubeníka Dominica Howarda, ktorý mu pred prvým domácim koncertom prezrádza veľa zaujímavých informácií nielen o tohtoročnom turné, ale svojimi spomienkami sa vracajú aj k začiatkom kapely. Za preklad môžete opäť poďakovať našej členke - mina1411. Článok do výslednej podoby upravila redakcia (nadpisy, jazykové korektúry).

Nakladačka od Slayeru

Muse by ste asi ťažko vedeli pochváliť za akýsi hanblivý postoj. Stačí, ak zhliadnete ich kolosálne živé vystúpenia. Na divákov sa navalia tony pyrotechniky, lasery, akrobati a keby bolo možné, tak určite aj kuchynské umývadlo. Toto všetko im vyhralo nespočetné množstvo ocenení za najlepšiu živú kapelu.

Koniec koncov práve toto je kapela, ktorá spôsobila dosť veľký "prúser" a zasadila nekompromisnú ranu z (ne)milosti, keď zabránila MTV odvysielať záznam z vystúpenia kapely Slayer, pretože UFO, ktoré ju súčasťou show, zdemolovalo anténu tejto televíznej stanice (pozn. prekladateľa – bolo to na tohtoročnom Rock am Ring).

"MTV mala asi na 20 minut výpadok signálu," smeje sa Dominic Howard. "Očakávali sme, že Slayer prídu po vystúpení za nami a že dostaneme poriadnu metalovú nakladačku. Aj keď... neviem na koľko niekoho tak strašne môže otráviť tanier, čo porodí mimozemšťanku, ktorá visiac dole hlavou predvádza elegantný akrobatický tanec."

Žiaľ aj pre takúto kapelu, ktorá je tak zbehlá v umení štadiónových extravagantných show, niektoré nápady musia byť odstavené na vedľajšiu koľaj.

"V Amerike sme chceli, aby sa ponad publikum vzniesla veľká vzducholoď, na ktorej by sa premietali projekcie a hádzala by také tie veľké svetelné lúče ako v Dni nezávislosti, ale samozrejme nám to pán Protipožiarna ochrana kompletne zamietol," vzdychne si Howard.

Dominic: "Dostal som zopár pripitých rád od Bona"

Keď Muse budú zajtra hrať v Manchestri, bude to korunovačný moment tohto roka, v ktorom si upevnili svoje miesto na vrchole rockovej prvej ligy. Ich posledný album The Resistance, ambiciózny už na prvé počutie (doteraz sa dostal na prvé miesta v 21 krajinách a dosiahol tretie miesto v USA), bol vydaný na jeseň roku 2009 a predalo sa z neho viac ako 8 miliónov kópii.

Následné turné odštartovali v Teignmouthe, kde predviedli triumfálny návrat domov, počas roka predskakovali koncerty U2 ("Dostal som zopár pripitých rád od Bona," rehní sa a dodal: "Bolo to určite niečo ako - len ostaňte pri tom čo robíte - môžete byť takí veľkí ako my") a na tohtoročnom Glastonbury Muse predviedli nezabudnuteľný zážitok - verziu Where the Streets Have No Name, ktorá absolútne ohromila divákov, s hosťujúcim The Edge na gitare.

No pre Howarda, rodáka zo Stockportu, malo "Glasto" žiaľ aj nezabudnuteľnú trpkú emocionálnu príchuť. V roku 2004, keď Muse boli headlinermi festivalu jeho otec skolaboval a následne zomrel na srdcový infarkt, len krátko po tom čo bol svedkom ich vystúpenia na Pyramid Stage.

"Pre kapelu to bol veľkolepý moment, ale ja na osobnej úrovni som sa cítil naozaj veľmi zvláštne," priznáva a ďalej dodáva: "Nebol som si istý ako to tento rok zvládnem.Cítil som, že hrám v mene jeho pamiatky a aby som si ho uctil. Musel som rozmýšľať takto, aby som sa cez to vôbec akýmsi spôsobom dostal. Aj keď to bol skvelý koncert, pre mňa to bolo nepríjemné. Nanešťastie, len čas vám pomôže vyrovnať sa s takýmito vecami."

"Sme outsideri"

Je všeobecne veľmi náročné uprieť Muse ich výsostné postavenie. Tu sa totiž úspech nezrodil za jednu noc. Kapela sformovaná ešte na škole bola totiž ihneď odpísaná kritikmi, ako tá čo nemá na veľkých Radiohead. Muse si napriek tomu dávali latku stále vyššie a vyššie len, aby dokázali, že pochybovači nemali pravdu.

"Je smiešne, že si ľudia vtedy mysleli, že sme banda depresívnych deciek," reaguje Howard. "Vtedy sme tieto veci brali fakt dosť vážne, alebo viac k srdcu. Ale rýchlo sme sa cez to preniesli a začali si to užívať. Nikdy sme neťahali "do práce" kritiku z tlače, pretože sme sa vždy cítili ako outsideri. Však stále aj sme."

"Sme vďační za negatívne reakcie, pretože sme si mohli dovoliť vyletieť riadne vysoko a robiť si čo sme chceli. A sme tu," vyhlasuje Dominic s pýchou v hlase.

Čo je však nového v tábore Muse je ich novonadobudnutý status vďačného sústa pre bulvárnu tlač a to len vďaka tomu, že sa Matthew Bellamy úplne kompletne a romanticky namotal na hollywoodskú áčkovú herečku Kate Hudson.

"Vlastne to nič moc neovplyvňuje," odmieta Howard. "Len sa na tom bavíme. V minulosti sme mali poriadne šťastie, pretože sme boli najväčšia, no zároveň najneznámejšia kapela na svete."

Počas rokov sa Matt Bellamy totiž prepracoval k reputácii - trocha nadnesené povedané - podivína. Jeho láska k politickým konšpiračným teóriám a apokalyptickému sci-fi sa síce odráža v jeho zlovestných textoch, ale Howard priznáva, že kapela musí Matta občas držať na uzde. "Matt niekedy začne hovoriť o spolupráci s Davidom Ickem," smeje sa. "A to už je trocha na hrane, lebo to je človek, ktorý skutočne verí tomu, že Kráľovná je jašter. Ale Matt chce aby sa zapojil - buď tak, že nahovorí do pesničky monológ alebo by sa prihovoril publiku počas koncertu. A tu už nie sme ďaleko od šialenstva a ja si musím byť istý, že Matt túto čiaru neprekročí."

Sťahovanie do Londýna

Po tom, čo posledné roky každý žil v inej krajine - Howard sa presťahoval do južného Francúzska, basák Chris Wolstenholme do Dublinu a Bellamy k jazeru Como v Taliansku, kde medzi svojich susedov môže rátať aj Georga Clooneyho - sa Muse plánujú presťahovať niekedy polovici roku 2011 do Londýna, aby začali práce na svojom šiestom albume.

"Myslím, že na to, aby sme robili hudbu v príjemnom prostredí, kam patria veci ako rodina a podobne, potrebujeme byť všetci blízko pri sebe," vysvetľuje toto rozhodnutie Howard.

Možno viete, že ich želanie tráviť viac spoločného času je aj kvôli tomu, že počas nahrávania The Resistance boli často tlačení až na okraj svojich síl. Nielen preto, že to bol prvý album, ktorý si kapela produkovala sama (aby sa tlak poriadne zosilnil), ale i kvôli Chrisovi, ktorý pri dokončovaní albumu nastúpil na liečenie, aby zmiernil svoj alkoholizmus.

"Myslím že hudobne sme to zvládli," vysvetľuje úprimne Howard. "Ale neboli to samozrejme tie najpríjemnejšie zážitky z nahrávania. Všeobecne Chris býval úplne mimo a mal problémy s pitím. Takže sme veľa času strávili rozmýšľaním, kde tak asi je - aj keď bol práve v miestnosti. Myslím, že toto na moje a Mattove ramená prihodilo poriadne bremeno."

"Bude zaujímavé a vzrušujúce znova spolupracovať, pretože Chris tam bude psychicky prítomný viac než kedykoľvek predtým. Konečne bude zasa cítiť, že v štúdiu je aj ďalší názor a že nie je ničím zahmlený."

"Jednoduchým riešením by bolo tresknúť dverami a odísť preč," dodáva ešte Howard k tejto situácii. "Ale počas tých 16 rokov sme si prešli aj horšími záležitosťami ako je táto. Len sa to nezverejňovalo."

"A my sme aj tak vždy rozmýšľali v širších súvislostiach. Buďme úprimní," uškŕňa sa. "Je to celé o tom byť najväčšou kapelou na svete. U2 tu nebudú navždy. V nejakom momente musia prestať a vyvstáva otázka kto potom prevezme štafetu? V tomto momente je to niekde medzi nami, Coldplay a Radiohead. Bude to o šprinte v cieľovej rovinke."

Zdroj: citylife.co.uk