Boli sme na koncerte Muse #1

Tento rok skupina absolvovala až štyri susedské koncerty, z toho jeden aj v Čechách, kde vystúpili vôbec po prvýkrát. Mnoho z nás zažilo jedno z týchto či iných vystúpení aj na vlastnej koži a určite každý má jedinečne spomienky na túto udalosť.

Naša nová rubrika "Boli sme na koncerte Muse" má slúžiť ako taká spovedelnica, kde sa môžete zadarmo :) vyrozprávať a zdeliť svetu Vaše pocity a dojmy z vystúpení britskej najsvätejšej trojice. Neváhajte a spíšte Vaše recenzie z vašich navštívených koncertov, pribaľte fotky a pošlite nám ich na našu emailovú adresu spoved@musefans.sk.

Dnes Vám prinášame archívne "review" v nezmenenej podobe od nášho člena s nickom haluzator, ktorý v auguste 2008 mal to šťastie sa zúčastniť koncertu v írskom Dubline.

No tak som sa rozhodol Vám trošku priblížiť koncertík našej skupinky MUSE, ktorý sa uskutočnil v jednom írskom mestečku - Dublin. Okrem mňa leteli z Bratislavy i ďalší 'Musers'. Martina, Lucia, Janka, Ivana a namiesto Michala, ktorý mal pôvodne ísť, sa k nám pridal Austrálčan Brad. Toho mala na svedomí Martina, ktorá ...

V počte 6 kusov sme sa teda vybrali spoločnosťou SkyEurope do hlavného mesta hudby. Asi po trojhodinovom lete sa naše cesty rozdelili, keďže Janka, Lucia a Ivana bývali v inej lokalite ako my. No nie na dlho. Večer sme sa stretli v Temple Bare, kde sme si dali 'jedno povestné pifčo'. Asi okolo jednej sme radšej šli už domov, aby sme boli na MUSE peknučko a sladučko vyspatí.

Ja som ráno vstával okolo 9 hodiny a okolo 10-tej som už hľadal zástavku odkiaľ ide bus k Marlay parku. A to bolo trápenie. Asi po 30 minútovom hľadaní som sa ocitol konečne na vysnívanej zástavke, kde som zas čakal ďalších 20 minút, kým sa doráčil autobus 68A prísť. Ďalších, minimálne 20 minút, som strávil v autobuse. Asi okolo 11:15 som konečne dorazil k Marlay Parku. Medzitým mi sms-kou Janka oznámila, že za nimi je už veľa ľudí, nech sa poponáhľam. A tak aj bolo. Okolo pol jedenástej ma čakala dosť dlhá cesta na úplny koniec rady, kde ľudia čakali na "nejaký" koncert. Tam som si sam sadol na zem a čakal som. Asi som tam bol jediný, ktorý tam bol v kraťasoch. Medzi časom som sa zoznámil s vedľa sedacími Estónkami a Nórmi. Na každom kroku bolo počuť tóny songov od MUSE z mobilných telefónov. Naše ženské trio, v zložení Janka, Lucia a Ivana, prišla na štadión okolo 8 hodiny a tým sa zaradili asi za prvých 6 ľudí. Francúzi, ktorí boli pred nimi stanovali pred Marlay parkom asi od druhej hodiny rána. Martina a Brad, ktorý si dlhšie pospali, prišli do Marlay parku okolo 3 hodiny a nenápadne sa vtierkli ku mne. Nikomu nevadilo, tak som mal po pár hodinách konečne slovenskú spoločnosť.

Asi po 5 hodinách čakania sa konečne začalo niečo diať. Organizátori pomaly začali púšťať skupinky ľudí. Medzitým som si ešte dal pripnúť pásku na ruku, ktorá nám umožnila vstup do sektoru pred pódium. Tam sme sa už znova rozdelili, keďže ja som chcel ísť čo najbližšie k pódium a Brad s Martinou si chceli vychutnať koncert na normálnejšom mieste, kde mohli aj dýchať. Ja som sa ostal asi v 10. rade, odkiaľ som zbadal aj naše ženské slovenské trio. Janka, Lucia a Ivana zaujali miesto v prvom rade, kde sa obvykle pohybuje Matt.

Prvá predkapela, ktorou bola škótska skupina Glasvegas vystúpila okolo 18:15. Svojich 30 minút slávy si rýchlo odbili a rýchlo sa pobrali preč z pódia. Dovtedy som postával kľudne na svojom miestečku, no potom sa začal riadny frmol. Každý sa tešil na Kasabian a chceli zaujať čo najlepšie miesta. No mne nezostávalo nič len sa prispôsobiť. S radosťou som objímal 18-ročných Írov. Počas vystúpenia Kasabian to fakt žilo. Ja som si s "radosťou" poskákal až na pár známych songov, ktoré sa mi už niekedy dostali do mojich uší. Počas koncertu som využíval svoje fyzické schopnosti a pri každom pohnutí davu som sa prestrčil o jedno miesto dopredu. Postupne odpadali niektorí ďalší ľudia, ktorí nemali rád stiesnene podmienky. Tesne pred koncertom MUSE som sa zrazu ocitol v tretej rade. A potom to prišlo...

Asi okolo 21-tej hodiny som sa dočkal. Klasické intro Dance of the Knights nahradili satelity a sprievodná muzička. Chalani stredajší večer odpálili s Map of Problematique. Yeah. Odvtedy som bol už mimo - klasický Muse tranz. Po SMBH, prišiel na rad skvelý song Dead Star. Tak to malo grády! Hneď za tým moja najobľubenejšia - New Born. Tak to bol orgazmus! Počas Hysterie som sa presunul o niečo dozadu, aby mohol môj foťáčik aj niečo natočiť. Butterflies and Hurricanes - tak to bola v poradí ďalšia pecka. Naživo proste tie songy inak znejú a to Mattové piano sólo... No comment. Šancu dostali aj tzv. pomalšie songy ako Feeling good či Space Dementia. Po Invicible, kedy mi došla pamäť na mojom foťáčiku som sa už naplno odviazal koncertu. A potom to prišlo. Matt splnil moje prianie. Zahral Bliss. Tak to bolo ďalšia pecka! Hneď za tým pustil TIRO a Stockholm Syndrome. No to mi už pomaly začali aj dochádzať sily. Každý skok už bol pre mňa ťažší a ťažší. No nemal som kam spadnúť, keďže všade okolo som mal vankúšikovú ochranu v podobe ľudského mäsa. To, že ocenenia ako najlepšia naživo hrajúca kapela nie sú len výmysly, to potvrdil skvelá svetelná show pri Take a Bow. Tá dodala tomuto songu neskutočnú atmosféru. No neopísateľné.

Po krátkej prestávke sa MUSE vrátili opäť na pódium a ľudí dostali znova do varu songom Starlight, za ktorým nasledovala skladba Plug in Baby, počas, ktorej som sa znova vyskákal a zaspieval. A ako čerešnička na torte bolo vystúpenie Chrisa s harmonikou. Zahral silnú melódiu od Ennio Morriconeho, ktorá chalanov naštartovala k poslednému songu Knights of Cydonia. To už ste na pokraji vyčerpanosti, ale aj blaha. No neskutočné. Môj prvý koncert MUSE v Bukurešti bol oproti tomuto slabý odvar.

Chalani nielen potvrdili, že sú najlepšou "LIVE ACT" kapelou, ale i to, že ich koncerty sú vždy výnimočné. Jednoducho táto show nemala chyby. Skvelý zážitok, ktorý by som doprial každému fanúšikovi.

Fotografie poskytli: Erik, Ianka, Martina