Ako som prežil Wembley...

Áno, bola to skvelá show, bol to skvelý deň, proste boli skvelí. Píšem o vrchole hudobnej sezóny, o neskutočnom zážitku. Píšem o vystúpení skupiny Muse.

Pred koncertom

Do Londýna som prichádzal v deň druhého koncertu. Mesto sa len tak hemžilo ľudmi oblečenými do "farieb" tejto britskej kapely. Cítil som sa ako koncertný nováčik. I keď tento londýnsky koncert bol pre mňa v poradí už mojím 11-tým, tak i cez to som mal veľký rešpekt pred štadiónom, pred samotným vystúpením. Ale nesmierne som sa tešil.

11. september sa proste skvele rozbiehal. "Kotol rozhoriali" I am arrows, či White Lies, ale hlavne Biffy Clyro. Škóti naladili ľudí na správnu vlnovú dĺžku.

Potom prišlo už len to dlhé čakanie na príchod našich rytierov. Vtipné vyznel štadiónovy "rozhlas", ktorý počas prestávky zahral song MK Ultra. Nestáva sa často, že pred koncertom hrajú skladbu od očakávanej kapely.

Tesne niečo pred deviatou sa rozblikalo oko, ktoré sa nachádzalo na vrchu celého pódia. Áno, bol to signál, signál začiatku nádherného večera.

Roztočili to Uprising-om

Muse prišli na pódium so skladbou Uprising, ktorá rozskákala a rozospievala celý ten dav, ktorý sa zišiel na ploche štadióna. Bez väčších prekvapení ako druhá v poradí nasledovala Supermassive Black Hole.

Dva dni pred koncertom som sa vyjadril, že budem veľmi spokojný, ak Muse zahrajú Bliss, Citizen Erased a MK Ultra. A sakramentský som sa trafil. Práve posledná menovaná nasledovala ako tretia skladba. To už vo mne vrelo. Moje neskutočné spevácke zručnosti som predviedol už počas štvorky, kedy Muse odpálil skvelý Map of the Problematique, no hlavne počas skladby Bliss.

Opäť mi moje prianie vyšlo. Tak ako pred dvoma rokmi v Dubline, tak i tu som si ju prial a Matt. a spol. ju po dlhej dobe opäť zahrali.

Po Guiding Light, ktorá bola okorenená vystrelenými konfetami, trošku Muse spomalilai. No nie na dlho. Už Interlude napovedalo, že nasleduje Hysteria. Tá rozprúdila krv všetkým na okolo. Ľudia žili na tribúne či na ploche.

Hovorím si, že mám riadne šťastie. Či už na Rock for People, tak i na Wembley som si mohol vypočuť skvelú Citizen Erased. Tento song musí proste rozhýbať každého.

I was feeling good...

To som už bol vo veľkom roztržení. Vtedy Muse povolili z tempa a tradične odohrali "pomalšie" skladby. Ako prvá na rad prišla s číslom 10 tá eurázijská. Moje šťastné číslo v ten deň bola jednoznačne jedenástka. Ruled by Secrecy nás vnieslo do akéhosi Bellamyho konšpiračného sveta.

Počas skladby Feeling Good sa koncert prehúpol do druhej polovičky, ktorú otvorila r’n’bovská Undisclosed Desires. Tú odohrali na akomsi vysoko-zdvižnom pódiu. Po nej vystúpenie Muse opäť začalo chytať tie pravé grády.

Resistance, či Starlight opäť naštartovali “loď spásy” na správny smer. Matt počas vystúpenia vyzeral veľmi živo. Na pódiu sa bláznil, užíval si koncert a dokonca prehodil o pár slov naviac. Time is Running Out odštartovalo divákmi spievanou folkovou House of the Rising Sun. Riadne zimomriavky.

Počas festivalov Muse vynechávali skladbu z nového albumu Unnatural Selection, no počas sobotňajšieho večera ju opäť vybalili.

Cesta k vytrženiu

Vtedy sa Muse už porúčali z pódia, no nie nadlho. Vrátili sa s Exogenesis a lietajúcim UFO-m, ktoré oproti iným koncertom preletelo okolo celého obvodu ihriska. Famózne a zároveň elektrizujúce!

Ani ste sa nestihli spamätať a už štadiónom znel Stockholm Syndrome. Orgazmus! Možem verejne prehlásiť, že ešte teraz ma bolí krk. Bola radosť sa pozerať na staršieho pána okolo 50-tky, ktorý vedľa mňa s manželkou headbangovali. Taká show musí predsa strhnút každého.

To už Take a Bow bola vstupenkou do inej dimenzie. Toľko emócii okolo seba. Toľko radosti. To už Muse hrali celé dve hodiny a stále nebol koniec.

Ani netreba opisovať udalosti okolo Plug in Baby a poslednej Knights of Cydonia. To som sa už transformoval na niečo, čosi galakticko-nebeské.

Pristátie

Áno, nedá sa to ani slovami napísať. No jedno viem, bol to môj jeden z najlepších koncertov Muse. Síce nezahrali ani jeden song z ich prvého albumu, či b-side, ktorý by tak mohol pripomenúť ich rast, no i cez to setlist musel ľudí potešiť.

Posledná vec, ktorá mi chýbala k dokonalosti, bola moja poloha na štadióne. Vychutnať si takýto koncert v dave musí byť oveľa náročnejšie. A práve to ma mrzelo. Zostalo mi ešte veľa nevyužitej energie.

No všetko zlé, je na niečo dobré. Čo mi iné zostáva. Proces vymieňania energie kapely s mojou bude pokračovať až budúci rok. Azda sa tam spoločne všetci spolu stretneme. Amen.

Fotografie poskytol: haluzator